reklama

Bavorský les- ZOO pre fotografa 3. časť

Piatok, 27. 8. 2010. Po včerajšom vstávaní pred štvrtou ráno, celodennom fotení a spánkom až po polnoci, sme si dopriali trošku oddychu a vstali okolo desiatej. To bol už dosť pokročilí čas. Za pár minút sme sedeli v aute aj s nepríjemným zistením že vonku neprší ale leje. Počasie sa po ceste medzi kopcami menilo raz na lepšie neskôr na horšie a nevedeli sme sa rozhodnúť čo dnes pôjdeme fotiť. Už ani neviem ako, ale rozhodnutie padlo na ten najvzdialenejší výbeh ktorý tam bol, na medvede. Zastavili sme na parkovisku pred parkom, predchádzajúce dni ležérne vyťahovanie vecí z auta vystriedalo svižné obliekanie nepremokavých vecí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Po zhruba pól hodine chôdze ku medveďom sme už boli mokrý dostatočne na poriadne prechladnutie. Na naše prekvapenie medveďom nevadilo že prší a malé medvieďatá sa hodinku spolu hrali a liezli po stromoch. Bolo čo fotiť, aj keď s prestávkami, keď sa ich hrádky presunuli mimo pozorovateľnú časť výbehu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Časom sme sa kvôli neprestávajúcemu dažďu presunuli do najbližšej krytej voliéry vtákov, kde sme našli bociana čierneho a orla krikľavého. Vo voliére sme prehodili pár slov lámanou nemčinou a angličtinou s postarším fotografom, ktorý čakal na unikátny záber orla. Musel sa načakať, lebo za necelú hodinu strávenú vo voliére sa ani nepohol, okrem natiahnutia si stuhnutého krku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

S čakajúcim fotografom sme sa rozlúčili a utekali sa schovať do ďalšej voliéry, tento raz mačky divej. Ako som už spomínal v prvej časti, mačka divá mala tri mačiatka, takže o zábavu bolo postarané. Zhodili sme zo seba premočené veci a dali sušiť kde sa len dalo. Mačkám sa zo začiatku veľmi nechcelo a len vysedávali pri plote, kde sa fotiť nedali. Časom sa začali trošku hýbať čo rozhýbalo aj nás a sme si niekoľko minút zasa poriadne zafotili a zabudli na to, že nám je zima. Na nešťastie ich aktivita netrvala dlho a mama mačka sa uložila spať a mačence sa vytratili nevedno kam. Výhodou bolo, že už prestalo pršať a mohli sme pokračovať v púti za peknými fotkami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Diviaky sú neďaleko voliéry mačiek, tak sme tam zašli. Išli sme pomaly a potichu, sledovali okolie čo sa kedy pohne. Zrazu so mnou len trhlo a zastavil som aj Roba. Prstom sa ukazovať nemá, ale v tomto prípade mi to bolo jedno. Oproti nám stála asi tá najväčšia bachyňa z parku a pozerala. Ani sa nepohla a pozerala čo spravíme. Takto sme na seba bez pohnutia hľadeli asi dve minúty a s Robom uvažovali či sa pohnúť, alebo rovno utekať. Pri našom miernom pohybe keď sme odkladali batohy sa napätie uvolnilo a bachyňa sa vrátila naspäť ku svojej činnosti a ďalej si nás nevšímala. Každopádne sme sa prestali toľko báť a začali konečne fotiť. Diviaky neboli zrovna v najkrajšom prostredí, tak ma napadlo spraviť nejakú nezvyčajnejšiu fotku. Od Roba som si požičal svetelný objektív Canon 16-35 f/2.8 L USM a snažil som sa priblížiť čo najbližšie. Nebolo to nič jednoduchého a s niekoľko desiatiek fotiek vyšla len jedna, ale moje očakávanie vysoko predčila.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Bavorské diviaky vám dovolia veľa, ale nesmiete prekročiť určitú hranicu. Túto hranicu som prekročil keď som sa veľmi priblížil ku hlavnému samcovi, v túžbe spraviť podobnú fotku so širokouhlým objektívom. Samec vstal a všetci jeho „podriadený“ ho nasledovali. Takto nejako, mojou vinou skončilo fotenie.

Chvíľku sme čakali a čakanie spojili s oddychom, posedením na zvalenom strome. Naša ďalšia cesta mala viesť ku vlkom. Táto cesta viedla cez výbeh mačky a nedalo mi to nezastaviť sa tam. Zastávka to bola krátka, len niekoľkominútová, ale určite stála za to. S požičaným objektívom Canon 300mm f2.8 IS L USM sa mi podarilo zvečniť mačiatko ktoré bojazlivo vykúkalo s poza kmeňu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Cesta ku vlkom bola zahmlená, kvôli predchádzajúcemu dažďu. Fotenie v hmle nie je väčšinou žiadna výhra, ale pri vlkoch to mohlo ozvláštniť notoricky známe fotky. Chcelo to len dávku trpezlivosti a poriadnu dávku šťastia, aby postupujúca hmla bola „na správnom mieste“ a vlk na kameni. Po hodine a pol čakania sa táto kombinácia uskutočnila. Nafotili sme očakávaný záber len niekoľko krát, lebo pózujucí vlk sa dlho nezdržal a zmizol v hmle. Obrovská nevýhoda bola že už slnko (aj keď za oblakmi) zapadlo a posledné svetlo sme nestihli. O pár minút skôr a fotka by vyzerala inak. Takto vyzerá ako zo starého, málo kontrastného objektívu a ani masívnejšia úprava jej nepomôže aby sa podobala mojim predstavám.

Obrázok blogu

Bez svetla sa fotiť nedá, preto nám opäť odzvonilo a nezostávalo nám nič iné, len sa opäť vrátiť do penziónu a zopakovať každovečerný rituál s „večerou“ a kopírovaním fotografií. Zajtrajší deň bude náš posledný fotovýlet do Bavorského lesa, tak si to budeme chcieť užiť. Ako sme dopadli sa dozviete v ďalšej a zároveň poslednej 4. časti reportu z Nemecka.

Bavorský les- ZOO pre fotografa 2. časť

Viac fotografií nie len z Bavorského lesa na mojom webe www.wildlife.wbl.sk

Martin Farkaš

Martin Farkaš

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Veľmi zanietený fotograf. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu